Denník N organizoval súťaž pre žiakov základných a stredných škôl.
Denník N organizoval súťaž pre žiakov základných a stredných škôl. Aj vďaka nej chceli lepšie pochopiť, čo prežívajú mladí ľudia v izolácii, čo im robí starosť alebo radosť. Súťaž sa volala Správa z izolácie a zapojili sa do nej svojimi príspevkami aj naši žiaci.
Tu je niekoľko z nich. od D.Čerňanskej, L. Michnovej, V. Šurkalovej a J. Valjenta.
Správa z izolácie
Jarné sú, no nie sťa tamtie dni v kedysi,
Keď výskom kvitli sídla mestské,
Keď smel som spávať v zátiší...
Dlho už nie je dľa mňa to tak pekné.
Deti hrávali v parkoch sa rady.
Človek k človeku vo vždy cestu si hľadal,
Priateľstvá kvitli sťa pompézne záhrady,
Že ľúbi ťa, ľahko si zbadal.
A myslel si si, že bude tak navždy,
A chcela si život zo svojho sna,
No dnes sme všetci v nekonečnom daždi
I dumame ako vylietnuť odo dna.
Len zopár stien a nič viac, nič viac!!!
Azda smiem ja vrátiť čas, ten čas?!
Hnal som sa pomaly dedinou,
Prechádzal rozbitou krajinou,
Smel som ísť len tou jedinou
Cestou, čo bola mi rodinou, tou rodinou.
Samojediný som tam zablúdil,
Vo veky prešlé znova sa zaľúbil,
Zotrvám! – v psyché si prisľúbil
A spory staré? V zánik hnedky ťa odsúdil.
Viac ako rok – doma zahatený
V priemykoch samoty, kde zvoní len telefón,
Svet jest náš celkom už strúchnatený
A nie je dané nám zachytiť ten správny tón.
Padáme k zemi sťa pokosená tráva
A nik nikdy nedodá nám ten správny dych,
Občas často, veď aj to sa stáva,
Že v niekoho očiach sme za tých zlých.
Podchvíľu majú chuť zobrať ti všetky tvé práva,
Zavše rastú nám stromy,
Bývala, no už nie je hravá,
Tá, čo šmahom tak rada vykráda domy.
Rvú sa dva svety a rvú sa dve zeme,
Pod svetlom skrýva sa tieň,
Následky – rozdrúzgané siene
Pod vplyvom tých hlúpych a zbytočných zmien.
Je to sťa medzera medzi dvoma stranami...
Počúvam pesničky – jediná útecha
A čakám medzi štyrmi starými stenami,
So strachom, čo vše už vírus tu zanechal.