Deň učiteľov
Milé kolegyne, kolegovia,
28. marca si podľa tradície pripomíname narodenie Jána Ámosa Komenského, a tým aj náš sviatok. Tradícia má v sebe čaro a nemyslím si, že by rokmi tradícia Dňa učiteľov strácala na svojom význame. Práve naopak myslím si, že je na mieste pripomínať si tento deň. Veď Komenský povedal: „Jeden deň s dobrým učiteľom je viac ako tisíc dní usilovného samoštúdia.“
Dovoľte, aby som vás pri tejto príležitosti pozdravila a vyjadrila uznanie, ktoré nám patrí.
Teraz je ten čas, keď sa v myšlienkach vraciame späť a premietame si vlastný cestopisný film o našej ceste k tomuto povolaniu, o veselých a pekných spomienkach spoza katedry. Pre niektorých sú to roky, pre iných už aj desaťročia. V závere toho nášho cestopisu prídeme k názoru, že sme si vybrali správne.
Nedá mi nespomenúť a nevrátiť sa do čias nie tak ďalekej histórie, kedy povolanie učiteľ malo uznanie, hodnotu a sociálny status. Bolo výsadou vykonávať toto povolanie. Dnes nás verejnosť vníma, iba cez zdanlivé výhody, ktoré sú s našou profesiou spojené. Nevidí a nechce vidieť požiadavky a nároky kladené na učiteľa. My najlepšie vieme, aký obrovský tlak zo strany spoločnosti je na nás vyvíjaný. Na jednej strane musíme byť učencami, ktorí veľa poznajú, vedia, ovládajú. Musíme rozvíjať vedomosti i zručnosti študentov. Na druhej strane musíme mať trochu umeleckej duše, aby sme v študentoch zasiali chuť objavovať nové veci. A to nehovorím o tom, že situácie v škole nás často dostanú do pozície psychológa či rodiča. Uvedomujem si, že sa snažíme odovzdať zo seba čo najviac. Verím, že v každom študentovi ktorý opúšťa školu je kúsok z každého učiteľa, ktorému prešiel pod rukami. Svojím prístupom sa usilujeme viesť a správne smerovať každého žiaka. Naším cieľom je objaviť v žiakovi to dobré, pozitívne a rozvíjať to správnym smerom. Chceme, aby študenti odchádzali zo školy vyzbrojení vedomosťami, ktoré zúročia v ďalšom živote. Naša úloha je splnená, keď z našej školy odchádzajú mladé osobnosti, ktoré sa v živote nestratia.
Milé kolegyne, kolegovia na záver mi dovoľte popriať, aby sa v našej práci uplatnil význam dôležitého umenia – umenia žiť. Nech spoznávame slzy nielen vo svojich očiach, pocítime úsmev nielen na svojich perách, nech dokážeme pozerať a vidieť, počúvať a počuť. Lebo toto je dôležité pre prácu pedagóga. Prajem vám príjemné posedenie.